„Neviem, čo mám robiť“ – to neznamená, že človek nič neurobil. Vyskúšal už mnoho vecí, veľa skúsil, ale nepodarilo sa. „Neviem, čo mám robiť“– neznamená to, že človek nehľadá. Naopak. Hľadá, skúša nové idey, študuje, pozerá, ale aj tak nevidí už žiadne šance na úspech. Cíti, že aj tak neuspeje. Začína sa dostávať do stavu, kedy si začne myslieť, že naozaj nevie, čo má robiť.
Keď nevieme, čo máme robiť, môžu nastať tieto tri situácie:
- Vzdáme to, pretože sa nám to nepodarilo hneď
- Neveríme svojmu cieľu
- Nevyužili sme ešte všetky cesty
Budeme v tejto situácii doživotne? Pre väčšinu ľudí je odpoveď „áno“. Väčšina ľudí sa zmieri s touto situáciou a prestanú bojovať a ísť ďalej. Budú pokračovať ďalej vo svojom živote bez toho, aby urobili aspoň malý krôčik vpred.
Existuje teda lepší spôsob, ako sa len zmieriť s danou situáciou?
Ľudia si myslia, že sú šikovnejší ako géniovia.
Géniovia skúšali aj tisíckrát svoj nápad, než dosiahli úspech, a my očakávame, že každý pokus bude úspešný. V tom je rozdiel. Dnes očakávame, že všetko budeme mať hneď, a keď to nemáme, sme nespokojní a nahnevaní, že sa všetko hneď nedá a prestaneme veriť vo svoj cieľ. Naše ciele však majú pre nás určitú hodnotu. Táto hodnota je silnejšia ako prostredie. Len na to zabúdame. Zabúdame na to, prečo to vlastne robíme, čo to pre nás bude znamenať, keď to dosiahneme. Keď si myslíte, že neviete, čo máte robiť, nemeňte cieľ, ale svoj plán, svoju cestu k cieľu. Nemeňte cieľ, zmeňte spôsob, ako sa k cieľu dostať a nezabúdajte na to, akú hodnotu tento cieľ pre Vás má.